Wendi McLendon-Covey je známa herečka a komička a pôsobí najmä v komediálnych a/alebo improvizovaných úlohách. Wendi je najpozoruhodnejšia tým, že hrá postavu Beverly Goldberg v komediálnom seriáli ABC The Goldbergs od roku 2013. Jej prelomová rola bola v roku 2011 v komediálnom filme Bridesmaid (ktorý oslávil svoje 10. výročie v roku 2021 rozhovormi o stretnutí hercov) a odvtedy hral vo viacerých ďalších komediálnych filmoch, ako napríklad What to Expect When You're Expecting v roku 2012 a Blended v roku 2014.
Čo fanúšikovia nevedeli, až doteraz sme videli, ako Wendi McLendon-Covey predvádza na obrazovke aj mimo nej šťastnú osobnosť, ktorej diagnostikovali depresiu. Wendi však nikdy nedovolí, aby sa k nej dostala a brzdila ju v tom, čo robí rada, ale nemôže ignorovať ani svoju depresiu.
V rodine Wendi McLendon-Coveyovej sa šíri depresia
Wendi už v škôlke vedela, že prejavuje príznaky depresie porovnávaním svojho správania a emócií s rodinou. Keď mala Wendi 20 rokov, začala pociťovať príznaky úzkosti a vtedy sa jej mama rozhodla vziať Wendi na terapiu. Bohužiaľ, v období sedemdesiatych a osemdesiatych rokov sa o duševnom zdraví, ako je depresia a úzkosť, nehovorilo tak, ako je tomu v tomto období. Znamenalo to, že depresia a úzkosť Wendi McLendon-Coveyovej, hoci jej terapia môže pomôcť, nebola riadne postaraná do takej miery, ako by tomu bolo v dnešnej dobe. V súčasnosti existujú lieky a mnoho ďalších liečebných postupov na pomoc tým, ktorí trpia depresiou, úzkosťou a akoukoľvek inou duševnou chorobou, ale keď bola Wendi mladšia, nič z toho k nej nemalo prístup. Je to preto, že ľudia si neuvedomili súvislosť medzi chémiou mozgu a jej vplyvom na depresiu a úzkosť a mnohí dospelí to nevnímali ako skutočný problém.
Wendi McLendon-Covey sa z prvej ruky naučila, aké je dôležité, aby jednotlivci trpiaci depresiou vyhľadali liečbu akoukoľvek formou, ktorá im vyhovuje. Týmto spôsobom sa nielen naučia žiť so svojou depresiou a akceptovať ju a nerobiť nič, čo by im pomohlo vyrovnať sa, pretože okolnosti môžu byť v niektorých prípadoch fatálne. Niečo, čo sa Wendi naučila tým, že mala nešťastné svedectvo z prvej ruky vo svojej vlastnej rodine.
Wendi McLendon-Covey vyrastá s depresiou
Rodina Wendi McLendon-Coveyovej, ktorá vyrastala, bola veľmi nábožná, často sa snažila modliť, aby jej city odišli. Nikdy by sa nutne nepokúsila niekoho obviniť za to, že sa jej pokúsil poskytnúť ďalšiu pomoc, ako je liečenie, ale v rozhovore priznala, že jej to nikdy nepomohlo. Nakoniec nastal čas, keď sa Wendiina úzkosť a depresia dostali do pokojného stavu a všetko sa vyriešilo, to znamená, kým sa nezapísala na vysokú školu.
Keď Wendi McLendon-Covey odišla na vysokú školu, nasledovala s ňou aj jej depresia, a keď sa z ničoho nič vrátila, vrátila sa ťažko. Jedna vec, ktorú si mnohí neuvedomujú, je, že aj keď sa možno cítite lepšie, vaša duševná choroba úplne nezmizne a môže sa raz za čas vrátiť. Wendi si spomína na okamih, keď sa jej depresia vrátila, a povedala: „Prvýkrát, keď to začalo byť oslabujúce, mala som 23 rokov a jednoducho som nemohla vstať z pohovky. Nemohla som prestať spať. Cítil som sa bezmocný. Jednoducho som nedokázal fungovať. Keď však Wendi oficiálne diagnostikovali depresiu, spomína si, že spočiatku „túto diagnózu nemala rada, ale dáva to zmysel a aspoň sa niekam dostávame“. Chodila aj na talk terapiu napriek tomu, že to nezmiernilo celkové príznaky jej depresie. Namiesto toho sa Wendi McLendon-Covey rozhodla vyskúšať antidepresíva, a hoci prvé lieky, ktoré vyskúšala, nezaberali, včas našla tie správne pre ňu.
Ako Wendi McLendon-Covey využíva depresiu na komédiu
Komedianti zvyčajne využívajú svoje skúsenosti vo svojich komediálnych počinoch, Wendi McLendon-Covey nie je iná. V skutočnosti využíva svoje skúsenosti v boji s depresiou, keď hrá komédiu. Ako hovorí Wendi, „každá komédia pochádza z utrpenia, snažiac sa napraviť niečo, čo je zlé, a nedarí sa mu to. Odtiaľ pochádza komédia, a preto je komédia taká ťažká. Naozaj nemôžeš byť vtipný, kým sa skutočne nespojíš s temnou stranou. Jej rodičia, hoci sú teraz hrdí na Wendiine úspechy, priznávajú, že sa báli, že sa dostane do komédie a herectva.
Wendi McLendon-Covey vždy prejavovala záujem o komédiu už od detstva a sledovala hviezdy ako Carol Burnett, Phyllis Diller, Mary Tyler Moore a Flip Wilson. Urobila si čas na štúdium toho, čo robia vo svojich činoch, a našla spôsoby, ako vziať to, čo sa im osvedčilo, a začleniť to do svojho vlastného. Napriek tomu, že chceli, aby ich dcéra uspela a nasledovala svoje sny, rodičia Wendi nechceli, aby sa venovala herectvu, pretože si mysleli, že to ovplyvní jej duševné zdravie. Svetlo reflektorov môže byť pre niekoho skvelé, ale pre iného hrozné. Posledná vec, ktorú Wendini rodičia mali, bolo, aby sa neprajníci a kritici dostali k ich dcére, znížili jej sebavedomie a cítili sa depresívne.
Wendi McLendon-Covey sa stala obhajkyňou tých, ktorí trpia depresiou
Wendi McLendon-Covey si vytvorila platformu, aby začala hovoriť o tom, aký bol jej život s depresiou. Wendi chce tiež zabezpečiť, aby ľudia pochopili, že aj keď bola kedysi emocionálne v hroznom psychickom stave, naučila sa s tým vyrovnať a napriek tomu si pre seba vybudovala skvelý život a bola tu pre svoju rodinu. Wendi skutočne verí, že sme všetci „neboli umiestnení na zem, aby sme boli nešťastní. Nie preto sme tu. Viem aký je to pocit. Viem, aké je to hrozné. Nechcem, aby sa tak niekto cítil. Nie je nič horšie ako pocit, že ste na tom beznádejnom mieste – ale to všetko je spôsobené chémiou vášho mozgu. Získajte pomoc. Nepripravte svet o čokoľvek, čo mu prinesiete.”
Cebrity ako Wendi McLendon-Covey nám pripomínajú, že nie sme sami, a dokonca aj oni môžu mať duševné choroby. Každý deň existujú obhajcovia, ktorí spolupracujú s organizáciami ako BellLetsTalkDay, aby ukončili stigmu okolo rozprávania o duševných chorobách, ako je depresia a úzkosť. Zároveň je to pripomienka toho, že ak my alebo niekto v našom živote bojuje s depresiou, buďme pre neho priateľom a podporujeme ho a povzbudzujeme ho, aby získal pomoc, ktorú potrebujú.
