Rovnako ako tvorca šou Vince Gilligan prišiel s týmto nápadom a šikovne priblížil titul Breaking Bad, aby znamenal oveľa viac, než sa na prvý pohľad zdá, No Country For Old Me n má za tajomným názvom aj hlbší príbeh. Nedá sa obísť fakt, že je to násilný film, no obklopuje ho smutná pravda.
Máloktorý filmár pracujúci v Hollywoode zdieľa viac vzájomného rešpektu medzi rovesníkmi, kritikmi a bežnými divákmi ako Joel a Ethan Coen. Vskutku, ikonickí filmári bratia predviedli každý žáner pod slnkom a len zriedka robia to isté územie od jedného diela k druhému. Ich najlepšia hodina prišla v roku 2007 po adaptácii neo-noir thrilleru Cormaca McCarthyho No Country For Old Men.
O čom je film?
Vynikajúci kriminálny film, ktorý získal Oscara za najlepší film, je adaptáciou rovnomenného románu amerického spisovateľa Cormaca MacCarthyho. Divákov zavedie na hranicu medzi Texasom a Mexikom, keď obyčajný muž Llewelyn Moss (Josh Brolin) v opustenej dodávke obklopenej krvavými mŕtvolami narazí na viac ako dva milióny dolárov. A keď si vezme peniaze, netuší, k čomu to povedie.
Llewelyn rozpútal reťazovú reakciu neslýchaného násilia, ktoré šerif Ed Tom Bell v podaní herca Tommyho Lee Jonesa, starnúceho muža, ktorý túži po jednoduchých „zlých chlapoch“, nedokáže zvládnuť. Základnou témou filmu je dej šerifa Bella. Je to starý muž, ktorý žije v krajine, ktorá sa stáva čoraz menej bezpečným miestom. Ako sa svet mení a premieňa na miesto, ktoré nepozná o nič menej, ako mu rozumieť, stáva sa zastaranou relikviou, ktorá je ideálna pre titul No Country For Old Men.
Ale aká je smutná pravda o názve?
Názov filmu zrejme pochádza z básne Williama Butlera Yeatsa Plavba do Byzancie. Prvý riadok diela obsahuje frázu: „Toto nie je krajina pre starých ľudí“. Báseň hovorí čitateľom, že „tá krajina“je miestom pre mladých a krásnych ľudí, ktorí stále dokážu oceniť prírodu a lásku v celej svojej vášni. Báseň znie, Naproti tomu sa ďalej hovorí, že Byzancia je tým správnym miestom pre starých, kde môžu svoje telá premeniť na estetický objekt, čo doslova znamená, že sa z nich stanú skôr umelecké diela ako telá. Tematicky sleduje blížiacu sa smrť staršieho muža a to, o čom premýšľa, ho čaká v posmrtnom živote. Príbeh šerifa Bella je takmer rovnaký.
Vo filme starý muž šerif Ed Tom Bell zisťuje, že už nie je pripravený vysporiadať sa so všetkými tými hrôzami a násilím, ktorým ako muž zákona čelí. Šerif Bell odchádza do dôchodku, keď si uvedomuje, že obludnosť zločinov spáchaných Antonom Chigurhom (Javier Bardem) a drogovými kartelmi urobila kariéru v presadzovaní práva „žiadna krajina pre starých mužov."
Ako hovorí jeho ešte starší kamarát Ellis: „Táto krajina je na ľudí náročná.“Po tom, čo Ed odišiel od orgánov činných v trestnom konaní, je jeho život dosť nudný a bezcieľny – ale je to tak. V skutočnosti to nemusí byť príliš krajina pre starých mužov, ale je to jediná, ktorú majú. Do Byzancie sa neplaví a určite jediné, čo môžeme urobiť, je povedať Edovými vlastnými slovami: „Dobre. Budem súčasťou tohto sveta."
Čo si o titule myslia bratia Coenovci?
Renomovaní filmári využili príležitosť porozprávať sa o tajomnom názve filmu. Joel Coen povedal: „Názov to dobre prekladá: časť príbehu je o Bellovom pohľade na svet, jeho pohľade na plynutie času, na starnutie, na veci, ktoré sa menia.“
Jeho brat Ethan dodal: „Myslím, že to je dôvod, prečo sa kniha odohráva v roku 1980, a nie dnes. Udalosti sa odohrávajú presne v čase, keď sa obchod s drogami cez americko-mexickú hranicu skutočne stal veľmi prítomným, čo dáva šerifovi podnet na zamyslenie.“
Ako takmer všetko vo filme, aj bratia Coenovci chcú, aby diváci vedeli, že jediná vec, ktorá dáva zmysel našim životom, je to, čomu sa rozhodneme veriť.
