Bez ohľadu na to, aká pútavá je väčšina dokumentov, veľká väčšina z nich prichádza a odchádza bez veľkých fanfár. Keď však v roku 2021 vyšiel The New York Times Presents: Framing Britney Spears, ľudí to podnietilo k myšlienke, že speváčku treba oslobodiť. Aj keď veľa ľudí nevie, že Spears a Paris Hilton sú „priatelia“, títo dvaja majú veľa spoločného. Koniec koncov, tlač sa k obom správala veľmi tvrdo a rovnako ako Spears, aj Hilton hrala v dokumente, ktorý zmenil spôsob, akým ju diváci vnímali.
V čase, keď bola Paris Hilton na očiach verejnosti, väčšina ľudí vnímala túto spoločenskú osobnosť ako zásadne neserióznu mladú ženu, ktorá si zabávala život. V skutočnosti však v tom istom čase, keď ľudia uvažovali o Hilton tak, bola zaneprázdnená budovaním obchodného impéria. Okrem toho, že sa stala vedúcou biznisu, Hilton tiež pracuje na zlepšení sveta spôsobom, ktorý ju robí obdivuhodnejšou než väčšina hercov, ktorí hrajú hrdinov na veľkej obrazovke.
Paríž odhaľuje všetko
Keď si niektorí fanúšikovia Paris Hilton naladili pôvodný dokument YouTube This Is Paris, očakávali, že uvidia zábavný film o svojej obľúbenej družine na párty. Keď sa však hodili záverečné titulky, pravdepodobne už nikdy neuvidia Hilton rovnakým spôsobom.
Počas behu This Is Paris sa diváci dozvedia, že Hilton je vynaliezavejší a múdrejší, než si väčšina ľudí kedy vedela. Okrem toho diváci mohli vidieť, aká silná je Hilton, keďže sa hviezda rozhodla odhaliť niečo, čo dlhé roky tajila, bola obeťou zvyčajného zneužívania počas svojej mladosti.
V prípravnej fáze pred vydaním This Is Paris sa Hilton porozprávala s People o tom, ako roky držať svoje tajomstvo a nájsť odvahu zverejniť svoj príbeh.„Pochovával som svoju pravdu na tak dlho. Ale som hrdý na silnú ženu, ktorou som sa stal. Ľudia by si mohli myslieť, že všetko v mojom živote je pre mňa ľahké, ale ja chcem svetu ukázať, kto skutočne som.“
Pokiaľ ide o to, čo sa stalo Paris Hilton, poslali ju do školy Provo Canyon, ktorú Wikipedia opisuje ako „psychiatrické rezidenčné liečebné centrum pre mládež“. Dôvod, prečo tam bola Hilton poslaná, je ten, že sa ako tínedžerka z domu vykradla, aby mohla chodiť do klubov a na večierky, a nezastavili ju ani pokusy rodičov potrestať ju. Po poslaní Hilton do niekoľkých internátnych škôl, Paris rodičia stále cítili, že jej správanie potrebuje zlepšenie, a tak bola zapísaná do Provo Canyon School.
Pri rozhovore s People vo vyššie uvedenom rozhovore Paris Hilton odhalila nočnú moru, ktorou si podľa vlastných slov prešla ako tínedžerka na škole Provo Canyon. „Vedel som, že to bude horšie ako kdekoľvek inde. „Mala to byť škola, ale (triedy) neboli vôbec stredobodom záujmu. Od chvíle, keď som sa zobudil, kým som išiel spať, mi celý deň kričal do tváre, kričal na mňa, neustále mučenie. Personál by povedal hrozné veci. Neustále vo mne vyvolávali zlý pocit a šikanovali ma. Myslím, že ich cieľom bolo rozbiť nás. A fyzicky nás týrali, bili nás a škrtili. Chceli v deťoch vzbudiť strach, takže by sme sa príliš báli, aby sme ich neposlúchli.“
Ak to všetko neznie dosť zle, Paris Hilton hovorila o svojej neschopnosti dôverovať ostatným deťom v škole Provo Canyon. Hilton totiž o svojich plánoch utiecť povedala jednému zo svojich rovesníkov. Bohužiaľ, táto osoba sa rozhodla povedať o Paríži, čo viedlo k tomu, že Hilton bol umiestnený na samotke „niekedy 20 hodín denne“.
Stať sa hrdinom
Počas spomínaného rozhovoru pre People Paris Hilton hovorila o tom, ako vážne ju zasiahlo týranie, ktorým bola vystavená. „Mávala som záchvaty paniky a plakala som každý deň. Bolo mi tak mizerne. Cítil som sa ako väzeň a nenávidel som život.“Ďalej dala jasne najavo, že keď odchádza zo školy, chce zanechať to, čo sa jej stalo v minulosti. „Bol som tak vďačný, že som odtiaľto preč, ani som to nechcel znovu opakovať. Bolo to niečo, za čo som sa hanbil a nechcel som o tom hovoriť.“
Keď Paris Hilton našla vnútornú silu povedať svetu o traume, ktorú utrpela ako dieťa, neznamenalo to, že hovoriť o jej zneužívaní bolo jednoduchšie. Koniec koncov, aj keď bolo skvelé, že veľa ľudí poslalo svoju lásku a podporu Hilton do cesty, opätovné prežívanie jej zneužívania by pre ňu bolo stále veľmi traumatizujúce. Napriek tomu sa Hilton dala do práce a snažila sa zachrániť iných mladých ľudí pred podobným zneužívaním.
Začiatkom roku 2021 Paris Hilton svedčila pred vypočutím senátneho výboru štátu Utah v prospech navrhovaného zákona, ktorý by reguloval pobytové liečebné centrá pre mládež. Ak by zákon prešiel, ľudia, ktorí tieto zariadenia prevádzkujú, by boli tiež nútení zdokumentovať každé použitie obmedzovacích prostriedkov. Ako vtedy povedal Hilton, „hovoriť o niečom tak osobnom bolo a stále je desivé“. S ohľadom na to sú Hiltonove činy o to hrdinskejšie, že po jej svedectve bolo opatrenie prijaté jednomyseľne. Aj keď žiadny zákon nebude schopný úplne potlačiť zneužívanie, úsilie spoločnosti Hilton viedlo k tomu, že ohrozené deti dostali novú vrstvu obrany. Táto skutočnosť je oveľa dôležitejšia ako ktorýkoľvek iný spôsob, akým Hilton ovplyvnil svet.
